Richard Erml je autorom žánrovo nejednoliatych kníh. Než sa stal aj spisovateľom, pracoval ako dramaturg dokumentov, novinár či divadelný recenzent. Pre Ermlove tituly je príznačná autobiografickosť. Aj súčasný rukopis má také stopy, napríklad v tom, že sa odohráva v bezprostrednom okolí autorovho bydliska v Libni. Avšak odvíja sa v neďalekej budúcnosti, čo je v Ermlovej tvorbe novum. Budúci ľudský svet je tu predstavovaný ako temný, štátoprávne, spoločensky aj vzťahovo rozvrátený. Dôležitú, nenásilne paralelnú úlohu v zdivočelom ľudskom svete zohrávajú psy, presnejšie svorka psov jednej z hlavných postáv románu. V tomto kontexte sú teda viditeľné tri silné dominanty: človek-pes-smrť. Napriek líčenému zmaru, ktorému sotva možno uniknúť, je dobré si všimnúť Ermlovo podanie. Namiesto objektívneho rozprávača volí pôsobivú ich-formu v podobe viachlasu piatich postáv či akoby preklápanú časovú linku. Vládne líčením jemných psychologických i brutálnych dramatických scén - takže čitateľ mieri strhnutý textom k finálnej apokalypse. Citové pohnutie nad skazou a na druhú stranu nad tým, čo ešte zostalo, vyvolá až mučivú potrebu nádeje, že budúcnosť sa bude uberať inou cestou.