Učiteľka Adina má v byte líščiu kožu. Jedného dňa zistí, že líške chýba chvost, potom zadný beh, potom predný beh.
Na líščej koži sa ukazuje, že rumunská tajná služba hrozí: Líška je lovec. Keď tento román Herta Müllerová napísala (1992), bol Ceauşescu už takmer tri roky mŕtvy a jeho totalitný systém pomerne dobre zmapovaný. Autorka ale chcela ukázať iný des, než akým boli štatistiky umučených, vyhnaných, znásilnených... Chcela ukázať, ako diktatúra ničí vnímanie, ako propaganda likviduje význam reči.
Pretože práve slová, ktorým bolo odoprené, aby boli vyslovené, strácajú zmysel a pod kožu sa vtiera strach, ktorý všetko infikuje smrťou. Život zahníva, večer sa podobá ranu, hodiny odbíjajú zastavený čas...