Po románoch Jakob von Gunten, Súrodenci Tannerovi a Pomocník zo začiatku 20. storočia napísal Robert Walser (1878-1956) ešte dva romány, ktorých rukopisy sú dnes nezvestné, a konečne v roku 1925 svoj posledný román Lúpežník, v ktorom zo seba pri spomienke na Schillerových Lúpežníkov a ich uvedenie okolo roku 1895 v Bielu, ktoré ho ako mladíka nadchlo, urobil akéhosi divocha a lúpežníka, pretože tak na seba aj celý život pozeral. Lúpežníkom sa uzavrie edícia Walserových románov v nakladateľstve Opus, pretože už žiadny ďalší jeho román nie je známy.