Básnická prvotina Luz adentro Zdeňky Pospíšilovej je návratom k pôvodným krajinám a slovám, ktoré dokážu obsiahnuť nehu, rozochvelosť a ťažobu, nielen tú vlastnú, ale aj tú zdieľanú a odovzdávanú. Autorka dokáže v okamihu prestavať scénu a do harmonickej krajiny vpustiť nepokoj, vysloviť otázky, ktorými odkryje mnoho vrstiev naraz. Básne sa často dotýkajú manželstva, materstva, detstva, rodových koreňov, pričom z nich hovorí túžba pravdivo vidieť, pomenovať, porozumieť. Zvlášť vzťah k manželovi a deťom je obhliadaný starostlivo, zrelým pohľadom, pripraveným uniesť, čo je potrebné, s oslobodenosťou a zároveň vysokou citlivosťou. Svoj význam dostávajú najrôznejšie detaily, bežné predmety a najmä prírodné motívy. Príroda v autorkinom podaní totiž človeka zvláštnym spôsobom podopiera a sýti krásou.