Ľudia pobehovali okolo, nestíhali, čistili sedlá aj kone. Bolo odporné jarné teplo. Zrejme sa nikto nepozeral, keď ma Ján ťahal šmykom do umyvárky. Pustil vodopád s dôverou, že stlmí naše hlasy. Vyšpúlila som naň zadok a rovno pevne stisla zuby. Bol vzrušením bez seba. Chytil ma za boky a bručel si ako medveď.
"Dúfam, že to oceníš." Zamyslela som sa, ako by to asi mohol oceniť: „Mohol by dievčatám odpustiť časť platby. Nie. To by som z toho veľmi nemala. Mohol by nám naočkovať kone so zľavou. Nie. To je divný. Mohol by... Bože, o čom to premýšľam? Som snáď suka??