Príbeh o ľudskom nešťastí umocňovanom ľahostajnosťou ostatných otvára tému na zamyslenie: Zmizla bieda a zúfalstvo popisované v Bezručových Sliezskych piesňach naozaj zo sveta, alebo sa len schovávajú do miest, kam sa radšej nepozeráme, pretože my máme predsa každé ráno na stole raňajky a v zime stačí otočiť kolieskom termostatu? Je dnes viac ako pred sto rokmi pomáhané ľuďom, ktorí sa nie vlastnou vinou dostali do situácie, keď musia pomáhať blízkym, ktorí sa o seba nevedia postarať? Majú dnes maryčky inú možnosť, než zvoliť skok do vôd rieky Ostravice? Pochmúrne ilustrácie - tváre nešťastných sirôt, hrobočky aj zúfalý skok do vĺn - akoby načrtol uhlom, ktorý sa mu stal obživou i záhubou jeho ženy, sám starý Magdon a nie Andrea Tachezy, ktorej rozverné ilustrácie a koláže obyčajne vzbudzujú úplne iné pocity.