Oproti prvej knihe spomienok (Stránky z môjho života) nebola druhá, obsiahlejšia kniha pamätí od roku 1938 česky znovu vydaná. Šaljapín ju napísal už v emigrácii a vydaná bola prvýkrát roku 1932 v Paríži. Maska a duša zachytáva atmosféru Ruska pred revolúciou s prvými zábleskami nadchádzajúcej búrky aj tri revolučné vlny, ktoré sa krátko po sebe zemou prevalili. Zmietli nielen starý svet, ale aj slobodu, v ktorej Šaljapin nikdy neprestal veriť a ktorej potreba ho nakoniec donútila Rusko opustiť. Jeho spoveď je úprimná a osobná a čitateľ sa v nej stretne tvárou v tvár s umelcami (s Gorkým, Tolstojom, Rachmaninovom či Rimským-Korsakovom) is aktérmi historických dejov (s Leninom, Kamenevom, Zinovevom, Dzeržinským a inými).
Pamäte sú z veľkej časti aj Šaljapinovým umeleckým životopisom. Autor od neho však nad konkrétnymi príkladmi diel a stvárnených postáv čoskoro prechádza k úvahám nad vlastným umením. Chce zdieľať s čitateľom svoje pochopenie hudobného divadla, v ktorom všetky čiastkové súradnice mieria k základnému princípu a požiadavke divadla – k dramatickej pravdivosti. Jeho metóda je určite dodnes inšpiratívna. Z ruského originálu preložil Milan Dvořák.