Debutová básnická zbierka mladého českobudějovického autora zaujme čitateľov svojou kompaktnosťou a rozhodnosťou tvorivého gesta. V nestrojených, silne prozaizovaných príhovoroch sa Šimon Leitgeb vracia do doby vlastného detstva a raného dospievania, ktorá pominula len nedávno.
Ako zúčastnený pozorovateľ približuje prostredníctvom mnohých mikroportrétov tragikomických figúrok zo svojej blízkosti svet predmestskej banality i osudovosti. Hoci autorov výraz pôsobí dosť surovo, jeho spodným tónom zaznievajú bolestná nostalgia a (snáď oneskorený) súcit.