Saša Sokolov (*1943) patrí k najoriginálnejším autorom ruskej umeleckej prózy. Popri drobnejších textoch napísal len tri romány, a napriek tomu sa stal jednou z určujúcich autorít súčasnej ruskej literatúry. K charakteristickým rysom jeho písania patrí suverénna básnická imaginácia, jazyková vynaliezavosť a mnohovrstevnatosť významov. Román Medzi psom a vlkom rozpísal autor ešte v Rusku pred svojou emigráciou v polovici sedemdesiatych rokov, dokončoval ho však ďalšie štyri roky. Ide o jazykovo aj konštrukčne zložité dielo, v ktorom sa prelínajú dve jazykovo odlišné prozaické rozprávania s rozsiahlymi básňami. Názov knihy pochádza z príslovia použitého v Puškinovom Evženovi Oněginovi, kde je metaforou súmraku, prechodu medzi svetlom a tmou. Rozvoľnený ahistorický čas románu premenil reálne zavolžské lesy, prenesené do mýtického priestoru za Vlčou riekou (zvanou tiež ako Itil), v nadreálnej a bezčasej Závlčí. Do tejto príznačnej scenérie premietol autor groteskne nazrenú, bájnu, polozabudnutú Rus, plnú nezakotvených čudovníkov, vyvržencov a jurodivých – Rus rodiacich príbehov, ktoré sa v súmračných hodinách znehybneného času premieňajú na legendy.