Armorika – tak nazvali Kelti pred dvoma a pol tisíc rokmi túto prímorskú krajinu, ktorá na mape pripomína leva, pijúceho z vôd Atlantiku a kúpajúceho si svoju hrivu v kanáli La Manche. Obvod „leví hlavy“ meria 1700 km – na tejto dĺžke obmýva more pobrežie plné kontrastov: rozklané skalnaté zátoky sa striedajú s dlhými, zlatými piesočnými plážami, duny tu a tam porastené vyschnutou trávou ustupujú ružovo sfarbené žule. Len pár kilometrov od pláží sa rozkladajú pokojné dedinky s malými kostolíkmi a oplotenými farnosťami. V srdci Bretónska nájdete 4000 hradov, panských sídiel a vidieckych kaštieľov. Z Argoatu – tak sa v keltských časoch nazývala „Krajina lesa“ – už dnes zostalo len niekoľko málo miest, opradených povesťami. Tam však aj dnes prežívajú legendy, ako sa presvedčíte napríklad pri prechádzke kúzelným lesom Brocéliande, kde kedysi pretrvával kráľ Artuš a jeho družina a kde druidovia vykonávali svoje obetné obrady. Rovnako menhiry a dolmene majú skrytú moc: ak žena pritisne brucho k naklonenému kameňu, určite otehotnie, ak spočíta kamene pri dolmene „Roche-aux-Fées“, odhalí svadobné úmysly svojho milého. Bretónske národné hnutie, volajúce po nezávislosti Bretónska, nachádza v súčasnosti stále viac prívržencov. Mnohý nacionalista doteraz neprekonal koniec samostatnej Bretónska r. 1532 a jej pripojenie k francúzskemu štátu. Takmer pol milióna Bretóncov hovorí svojou vlastnou rečou, úplne nepríbuznou s francúzštinou. Existujú bretónske knihy, básne, v poslednej dobe aj mladá populárna hudba. Rovnako pri oslavách zostávajú Bretonci medzi sebou a držia spolu. Smerovky, ukazujúce cestu k miestu, kde sa koná tradičný bretónsky tanečný večer „Fest-noz“, bývajú vraj umiestnené tak rafinovane, že ich neobjaví žiadny Francúz.