Obrovské množstvo umeleckých pokladov, metropola labužníkov a nákupný raj – hlavné mesto Toskánska má skutočne komplexný charakter. Odôvodnenie zápisu historického centra Florencie na zoznam Svetového dedičstva UNESCO v roku 1982 začína konštatovaním, že „akékoľvek zdôvodňovanie je v tomto prípade nemiestne a smiešne“ – veď je tu nazhromaždené „najväčšie množstvo všeobecne známych umeleckých diel na svete“. Niekedy je to také jednoduché. UNESCO má úplnú pravdu. Florencia zažila v renesancii jedinečný rozkvet: Brunelleschi postavil kopulu dómu, jedno z poznávacích znamení mesta. Michelangelo tu vytvoril svetoznáme sochy ako Davida a staval kaplnka, Giotto vztýčil kampanil. V meste pracovali maliari Masaccio, Ghirlandaio alebo Botticelli. Výsledkom je jedinečná kumulácia svetoznámych pamätihodností. V renesancii sa ale nedarilo iba výtvarnému umeniu, v meste na Arne vznikla aj mimoriadna literatúra: Dante, Boccaccio a Petrarca napísali diela, ktoré ovplyvňovali európske myslenie až do modernej doby. Filozof Niccolo Machiavelli spísal svojho „Vladára“, klasické dielo o tyranskej vláde. Z tohto kultúrneho rozkvetu žije mesto dobre dodnes: Každým rokom túži uvidieť stavby, sochy a obrazy od Michelangela, Giotta a spol. viac ako šesť miliónov turistov. Popri početných umeleckých pokladoch ale neprídu skrátka ani úplne svetské pôžitky. Florencia spĺňa všetky očakávania, ktoré je možné mať pri návšteve vytúženého klasického cieľa v Toskánsku.