Možno, že príťažlivosť tohto „magnetu Stredomoria“ tkvie v skutočnosti, že Mallorca je vlastne akýmsi maličkým samostatným kontinentom. Zdá sa, že ostrov ponúka každému návštevníkovi to, po čom práve túži: napríklad pešie výlety v horskom pásme Serra Tramuntana na severozápade, s temnými stržami a idylickými usadlosťami, alebo luxusnú dovolenku na fince na mallorskom panskom sídle, alebo jeden dlhý večierok v mnohých lokáloch , kluboch a diskotékach v turistických letoviskách v okolí Palmy de Mallorca. A nakoniec to, po čom bažia snáď všetci bez rozdielu: slnko a pláže s priezračnou vodou. Áno, Mallorca je tým správnym miestom pre letnú dovolenku pre všetkých: pre španielskeho kráľa Juana Carlosa je dostatočne luxusný, pre obyčajného kancelárskeho zamestnanca je dostatočne lacná. „Ak dokážeš zniesť raj, príď na Malorku“, napísala americká spisovateľka Gertrude Steinová v liste jednému svojmu priateľovi. Útok na „raj“ sa začal na prelome 19. a 20. storočia, kedy v prístave v Palme pristála loď SMS . Victoria s prvou skupinkou návštevníkov na palube. Roku 1935 to už bolo 50 000 turistov, a ten najväčší kolotoč prišiel v päťdesiatych rokoch. Od tej doby počet turistov stále rastie: všetci chcú uvidieť „Prežiarený ostrov“, „La Luminosa“, ako domorodci Mallorcu nazývajú pre jej priezračne čistý vzduch. Na vrchole sezóny je na ultramodernom, len nedávno vystavanom letisku Son Sant Joan skutočne živo: 800 príletov a odletov denne. V roku 1999 padol nový rekord - 18 miliónov cestujúcich. A pritom menej by bolo určite viac, a to ako pre turistov, tak pre domácich. Lebo domorodci sú v súčasnej dobe konfrontovaní aj s negatívnymi stránkami rozvoja turizmu, akými sú nedostatok vody, hory odpadkov, problémy s drogami. Na druhej strane zaručuje turistický ruch Malorčanom najnižšiu mieru nezamestnanosti z celého Španielska a Európanom zase prázdninový raj, vzdialený len dve či tri hodiny lietadlom.