Druhá zbierka Miloslava Wacha Merja: na modrom kameni prináša jemnú a vľúdnu lyriku, za svojou prostotou ukrývajúcou mnohotvaré tajomstvá. Prvý oddiel Príbeh ako popoludní prináša archaické a starobylé motívy s dôrazom na krehkosť predmetov a plodov vo vidieckych a krajinných scenériách. V oddieloch Vozdviženkou k Arbatu a Krutickoje podvorje sa objavia motívy a reminiscencia Moskvy, mesta s tajuplným podhubím minulosti dávne i nie príliš vzdialené, zviazané s autorovým častým bývaním vo východných končinách. Do veršov tu opatrne vstúpi Natalia, Marjuška, Ira, Dorotka, mihnú sa spletené vrkoče aj venčeky z lúčneho kvetu, preblesknú farby ruskej kultúry (Majakovskij, Gorkij, Dejneka). Po drsnejšej note oddielu Krv krvi s témami vojny, násilia a holokaustu prichádza záverečný oddiel Zvonenie prestieradiel, uvádzaný textom venovaným Bulatovi Okudžavovi a nesený v duchu zmierenia s prirodzeným počas života a ľudským osudom. Zbierku bohato sprevádzajú oleje a akvarely Lubora Jeníka.