Dej románu je situovaný do počiatkov 60. rokov minulého storočia vtedajšej Prahy, do doby, keď človek na každom kroku vnímal Dylanovské, kedy revolta striedala nonsens a kedy život často pripomínal permanentný happening. Okamihy, kedy heréza striedala vieru a dni zavšivené smútkom z neúspechov striedali žiarivé záblesky nádeje.
Ilúzia mladého muža z malého mesta, ktorý si chce prácou v pražskej továrni "vyslúžiť" kádrový posudok ako vstupenku na štúdium na vysokej umeleckej škole, sa čoskoro rúca. Pod vábnym a matným náznakom rodiacej sa tvorivej slobody pretrváva zakorenený druh vydieračstva - vstupenkou na štúdium je posudok, a papier s pečiatkou má váhu kameňa na krku.
Románom prestupuje silný étos, vrodená túžba človeka po slobode, po čomsi stabilnom, čo dáva pocit istoty pôdy pod nohami aj trvanlivosť vlákna medziľudských vzťahov. Prasklinami tuhého panciera konca päťdesiatych a začiatkov šesťdesiatych rokov prebleskuje pesnička a modlitba ako svetielko pútnika v čiernom lese. Všestranne talentovaný romantik a rebel blúdi a pochybuje. Premýšľa o otázkach viery a existencii Boha, o domove, o rodine. Ako „odložené dieťa vojny“ hľadá identitu sveta, ktorý ho obklopuje, rovnako ako identitu vlastnú, nikdy nenájdenú. Po rade peripetií, zbavený ilúzií, vracia sa domov - s prázdnymi vreckami as báglom plným nesplnených snov.
V druhej časti románu sa ako dospelý muž vracia na dôverne známe pražské miesta a konfrontuje prítomnosť s minulosťou "zlatých šesťdesiatych". Jeho pohľad na súčasný "porevolučný" vývoj spoločnosti nevyznieva príliš optimisticky. Zatiaľ čo životná úroveň stúpa, úroveň života upadá. Napriek tomu veria v Nádeji a Život, hoci „metanoia“ (zmena smeru, zmýšľania) nebola jednoduchá.