Predkladaný román je dielo v niekoľkých ohľadoch jedinečné: po formálnej stránke je akúsi ľahko ironickou syntézou dekadentnej prózy Miloszovej doby a libertínskeho románu 18. storočia, kedy sa odohráva príbeh jeho hrdinu, skúseného a cynického talianskeho šľachtica, ktorý ešte len v zrelej. Svorníkom, ktorý ducha príbehu zjednocuje, sú Benátky; ale veľký je Miloszov román tým, že predkladá strhujúcu mystiku lásky a je vášnivou obhajobou pozemskej lásky ako nevyhnutného predstupne Lásky v Bohu, tej absolútnej. "Milostné zasvätenie" je teda nutné čítať ako zasvätenie láskou ak Láske.