Prozaik a esejista Josef Jedlička, autor novely Kde život náš je v polovici so svojou púťou a románom Krv nie je voda, písal v 50. a na začiatku 60. rokov po dobu viac ako dvanástich rokov listy svojmu staršiemu priateľovi Václavovi Wildovi. Svoje listy písal - pri všetkej osobnej naliehavosti - bezpochyby ako literárne texty (prepracované eseje), hoci v danom prípade určené v tej chvíli len jedinému čitateľovi. Jedlička, žijúca v tom čase v Litvínove, do svojich listov Václavovi Wildovi vkladal s nebývalou formulačnou starostlivosťou postrehy o súčasnej dobe, o kultúrnom živote (filmoch, divadle, rozhlase), o politike, o dobových mravoch, ale najmä o literatúre. Jedličkove listy sú mimoriadnym literárnym dielom, skutočnou kultúrnou a spoločenskou kronikou svojej doby, plne porovnateľnou s inými Jedličkovými knihami. Zväzok je sprevádzaný fotografiami, doslovom Aleny Munkovej a menným registrom.