"Cieľom je ísť čo možno najďalej - až na koniec seba samého - kým nedôjdete do kraja, kde sa čas premieňa na priestor, kde sa veci zjavujú vo svojej nahote a kde vietor nemá meno."

Modrá cesta škótskeho básnika Kennetha Whitea je zakladajúcim dielom geopoetiky, filozofického smeru, lepšie povedané hnutia, dotýkajúceho sa základov ľudskej existencie na zemi. Kľúčovým pojmom tu je intelektuálny nomadizmus, prekonanie hraníc vytýčených európskou kultúrou a civilizáciou.

Waybook (kniha cesty), ako Modrú cestu White sám nazýva, v sebe skrýva denník, cestopis, reportáž, etnologickú štúdiu, filozofický traktát a lyrickú báseň zároveň. Čitateľov v nej vedie cez Montreal, Québec, rieku Saguenay ďalej na sever.

Dúfa, že mu s jej hľadaním pomôžu pôvodní obyvatelia severu. Romantické videnie Indiánov ako urodzených divochov ale vezme za svoje v prvej indiánskej rezervácii, sužovanej neresťami alkoholu a hazardu, civilizačnými chorobami a chudobou. Cesta teda musí viesť ešte ďalej, do krajiny bez ľudí, ktorú poznajú len z roka na rok rednúce stáda karibu.

Modrá cesta spája citlivé poetické postrehy s ostrou kritikou západnej spoločnosti, jej konzumu a povrchnej morálky, aj keď White tak vždy robí so sebe vlastným humorom.