Pohnútkou pre spoločný manželský život býva po rokoch už nie obojstranný úchvat, ale hlavne zvyk. Dvojica z Ermlovho románu sa dokonale pozná. Každý partnerov čin i každá partnerkina myšlienka sa dajú predvídať. Je to unavený a smutný tanec porozumenia, ale jeho zotrvalosť v sebe skrýva aj oporu. Napríklad práve vo chvíli, keď sa spolu vydávajú do Ladaku po stopách dávnej cesty, ktorú podstúpili v dobe mladosti a zamilovanosti. Ich cieľom ako by bolo aj opätovné stretnutie s múdrym učiteľom, ktorý by vedel aj teraz osvetliť to, čo prežívajú... Prozaický spev o vyhasnutej láske však možno paradoxne vypovedá o jej veľkosti. Milan Uhde