Hlavným hrdinom aj antihrdinom knihy Môj zradca je Tyrone Meehan, ktorého predobrazom bol bojovník za írsku nezávislosť Denis Donaldson, zavraždený v roku 2006, necelý rok a pol potom, čo sa priznal, že bol britským agentom. Príbeh rozpráva autorovo alter ego, parížsky huslár Antoine, írskymi priateľmi zvaný Tony. Antoine sa najprv náhodou, potom už úmyselne stáva bezprostredným pozorovateľom aj účastníkom krvavého boja Severných Írov za slobodu a možnosť vládnuť vo svojej krajine. Na vlastnej koži zažíva biedu írskych obyvateľov Belfastu, nespravodlivosť, ktorej dennodenne čelí. Zamiluje si Severné Írsko, zamiluje si uhoľnými splodinami a vlhkosťou presiaknutý Belfast, v ktorom bol vrelo prijatý mužmi aj ženami, ľuďmi, ktorí sa rozhodli proti britskému útlaku bojovať tichým vzdorom aj zbraňami. Obzvlášť hlboké priateľstvo ho spojí s Tyronom, ku ktorému vzhliada s narastajúcim obdivom, a nielen on. O to krutejšia je chvíľa, kedy vyjde najavo Tyronova zrada. Tá z pohľadu Antoina spochybní nielen celý írsky boj, ktorý Antoine považoval za čistý, ale aj ich dlhoročné priateľstvo. A zrazu odkrýva nový obsah slov, ktoré k nemu jeho zradca predniesol: "Toto nie je tvoj osud." Emotívny náboj Chalandonova rozprávania je strhujúcim zážitkom, či už Tyronov príbeh opisuje Antoine, ktorý sa so zradou priateľa, ktorého hlboko ctil a miloval a ktorému bezvýhradne veril, nesmierne ťažko vyrovnáva, alebo sám zradca Tyrone v knihe Návrat.

Sorj Chalandon (* 16. 5. 1952) pracoval v rokoch 1973-2007 v denníku Libération a od roku 2009 pôsobí v satirickom týždenníku Le Canard Enchaîné. Začínal ako karikaturista, neskôr sa staral o grafickú úpravu denníka a nakoniec sa stal novinárom. Spočiatku písal pre spoločenskú rubriku, postupne sa však vypracoval na reportéra, šéfreportéra a nakoniec na zástupcu šéfredaktora. Ako vojnový spravodajca zažil najrôznejšie konflikty: v Libanone, v Iráne, v Iraku, v Somálsku, v Afganistane... V roku 1988 dostal za reportáže o Severnom Írsku ao súdnom procese s "lyonským mäsiarom" Klausom Barbiem cenu Alberta Londresa. V roku 2005 vydal Sorj Chalandon svoj prvý román Malý Bonzík (Le Petit Bonzi), o rok neskôr Sľub (Une promesse), za ktorý získal cenu Médicis. Pri písaní tretieho románu Môj zradca (Mon traître, 2008) sa prvýkrát venoval politickej téme. Inšpiroval sa tridsiatimi rokmi reportáží z Írska a zo Severného Írska a svojim priateľstvom s Denisom Donaldsonom, bojovníkom IRA a šéfom jej politickej odnože, strany Sinn Féin. Denis sa v decembri 2005 priznal, že republikánsku kauzu zradil. A pretože išlo o príbeh veľmi osobný, z novinára sa v príbehu stal parížsky huslár az Denisa Donaldosna Tyron Meehan. Môj zradca sa dočkal aj úspešného divadelného spracovania. V knihe Legenda o našich otcoch (La Légende de nos peres, 2009) pátra autor v individuálnej a kolektívnej pamäti po príbehoch odporu z obdobia druhej svetovej vojny. V literárnej jeseni roku 2011 spôsobil Chalandon veľký rozruch románom Návrat do Killybegs (Retour a Killybegs), neskôr ovenčeným Veľkou cenou Francúzskej akadémie. Autor sa v ňom vracia k príbehu Tyrona Meehana, tentoraz rozprávanému z jeho pohľadu, teda z pohľadu zradca. V roku 2013 vydal autor román Štvrtý múr (Le quatrieme mur, po česky vyjde v Argu), za ktorý získal Goncourtovu cenu gymnazistov. Jeho zatiaľ posledný román Povolanie otca (Profession du pere) vyšiel v auguste 2015. Uhrančivá sila textov Sorje Chalandona vyviera nepochybne z toho, že autor do svojich kníh premieta bezprostredné skúsenosti z reportážnych ciest do nepokojných kútov zemegule.

Vydanie knihy podporil Centre National du Livre.