Je detstvo skutočne tou nežnou a bezpečnou krajinou? Súdiac podľa zbierky Moje Polednice Terezy Šimůnkovej, nie. Detstvo je prales prízračných bytostí, v ňom stratení chlapci a dievčatá prichádzajú v lepšom prípade o lásku, v horšom o život. Ich netvormi pritom bývajú ich najbližší, prípadne oni sami. V dospelosti sa domáce horory presúvajú do vzťahu medzi mužom a ženou, pričom obe pohlavia sú si v zločinoch páchaných z vášne úplne rovné. Autorku inšpiruje básnické dielo Karola Jaromíra Erbena, ľudová poézia, rozprávky a riekanky, stret kresťanstva a znovuožívajúceho pohanstva. Antické báje a mýty zasadzuje do českej vidieckej krajiny. Vo svojich básňach, vzniknutých v rokoch 2006-2012 na cestách po Ázii, Strednej Amerike, Nemecku a na barokovej fare v stredočeských Pyšeliach, kladie dôraz na výrazne ženské, tj inštinktívne a telesné vnímanie sveta.