Tretia kniha Jána Kunzeho je súborom básnických minipríbehov podaných (podobne ako v autorovej druhej zbierke Dekadent dezert) s priamočiarou provokatívnosťou a tematizujúcich životné peripetie individua-umelca, v ktorom tušíme autorovo alter ego. Dvanásťročný odstup od predchádzajúcej knihy však všeličo prehodnocuje: k slovu sa dostáva prežitá skúsenosť, strata ilúzií, pocit márnosti a vytrácania energie. Zo sveta bohémskych pôžitkov a lákadiel sa stala pasca, rutinný a únavný kolotoč, z ktorého lyrický subjekt hľadá cestu von. Za každou jeho vetou akoby sme cítili nevypovedanú otázku po zmysle toho všetkého.