Zápletka románu Morituri sa pozvoľna vyjavuje na priesečníku rozprávania či vnútorných monológov niekoľkých obyvateľov pražskej nájomnej štvrti, do ktorých všedných životov vstúpi mimoriadna udalosť, násilná smrť mladej ženy. Na rozdiel od detektívnej prózy obvyklého strihu nie sú tieto "výpovede" jednotlivých postáv riadené vyšetrovateľom ani nesmerujú v prvom rade na odhalenie páchateľa. Jaroslav Formánek prostredníctvom svojho dômyselne štruktúrovaného príbehu skúma predovšetkým príznačné podoby všeobecne ľudského sklonu vyhýbať sa poznaniu pomocou zažitých predsudkov a myšlienkových aj jazykových stereotypov.