Dokumentárny román Moskva-hranice narazil bezprostredne po svojom vydaní (1937) na dvojité neporozumenie. Jeho štýl zámerne prekračoval hranice vytýčené pre tzv. vážnu literatúru tým, že preberal prvky tzv. marginálnej literatúry v miere vtedy neobvyklé. Toto nepochopenie sa dialo navyše v súlade s odsudkami, ktoré pramenili v politických záujmoch komunistickej strany. Najznámejším sa stal pre Weila zničujúci odsudok s názvom Pavlačový román a napísal ho na priamy pokyn Klementa Gottwalda Weilov blízky priateľ Julius Fučík. Moskvu-hranicu možno zjednodušene označiť za jednu z prvých kritík stalinizmu. Plánované druhé vydanie bolo roku 1969 zakázané a kniha vyšla znova až v roku 1991.