Tento mladý básnik je domestikovaný v dvoch kultúrach, v dvoch jazykoch (ako dieťa používal ruštinu, žil v Izraeli), slovenčinou však vládne dokonale. Jeho zbierka pôsobí na prvý dojem nadreálne, v skutočnosti však svojimi presnými metaforami mieri k podstatnému. Je angažovaná, pretože zasahuje čímsi viac než proklamáciami: pôsobí priamo naliehavosťou jazyka, teda materiálu, v poriadku ktorého sa každé dielo uskutočňuje. Zaujímavo nasväcuje intímne témy, ale "vie" aj zábery s dlhšou perspektívou, teda pohľad na našu minulosť a prítomnosť. Hľadá a nachádza nové cesty v jazyku, to všetko s absenciou suchého, konceptuálneho mučenia slov. A nechýba generačná perspektíva: tak naše časy vidím ja a nikto iný.

Dnešná doba nesie známky sémantickej vyprázdnenosti. Básnik by preto mal dbať na slovo, mal by mu poskytovať bezpečný prístav v mori plnom veľkých demagogických rýb a manipulatívnych mikroorganizmov. A tiež mať oči otvorené tak, ako o tom písal Václav Hrabě, čiže všímať si veci, ktoré vyzerajú ako kus nenapísanej básničky. Nech už je poézia čokoľvek, verím, že je podvedomou Severkou ľudstva.
- Tim Postovit