III. zväzok Spisov Ľudovíta Kunderu obsahuje štyri zbierky z temných rokov sedemdesiatych. V zbierke s dvojznačným názvom Pády skúma autor na základe podrobného štúdia gramatík, obzvlášť starých, možnosti českého substantíva. Doba "totalizácie a normalizácie" preniká nejedným veršom, neraz vrstvou tejto poézie. Zbierka Naprieč Fantomáziou je v tomto smere ešte čitateľnejšia, pokúša sa v štrnástich cyklických skladbách o malé podobenstvá s výpadmi do histórie, za pomedzí výtvarného umenia, ale aj s humorom as iróniou bezmála dadaistickou. Vo Svojvoľných interpretáciách, sústredených na rok 1975, sú výtvarné, hlavne grafické, diela „odraziskom“ k dobovým sondám do najrozličnejších priestorov aj v najrozličnejšej básnickej forme. Zbierka Straty a nálezy je v znamení rozrôznenej experimentácie. Celý oddiel výtvarných "nálezov" tvoria ukážky takzvaných autentických obrazov či básní, ďalej koláží a dekoláží, schwittersovských i-básní, redukovaných textov atď.