V autobiografickej próze, ktorá je pásmom záznamov a úvah inšpirovaných putovaním do Indonézie, sa Lubomír Martínek okrem iného sústavne vymedzuje voči životnému štýlu založenému na prchavo povrchnej konzumácii zážitkov. Jeho Muškátový oriešok tak nie je len osobitým, "antituristickým" cestopisom, ale aj polemicky zahrotenou esejou o "bežných povinnostiach človeka", ktorý sa rozhodol na svojich cestách vzdorovať myšlienkovým stereotypom a kultúrnym predsudkom. Vzor disciplíny v myslení a štýle, ktorá je predpokladom takto vedeného zápasu o neodvodený výraz, Martínek nachádza najmä v románovej tvorbe Josepha Conrada a Roberta Musila, už v texte priebežne reflektuje.

Lubomír Martínek (nar. 1954 v Českých Budějoviciach) absolvoval strojnú priemyslovku, vystriedal množstvo zamestnaní, roku 1979 emigroval do Francúzska. Od roku 1989 žije striedavo v Čechách av Paríži, krátkodobo aj dlhodobo sa zdržiaval v mnohých krajinách celého sveta. Doteraz vydal pätnásť kníh.