Matné i ostrejšie veršované záblesky, dlhé prechádzky, krátke príbehy: detstvo a dospievanie v Litoměřiciach. Zábery a zápisky z ciest po svete, domov a domáce vzťahy z inej (napríklad krokodílej) perspektívy. Vzrušujúce čítanie i postávanie pred obrazmi, nervózne samohovory, ohromenie jazykom a jeho možnosťami. Hana Michaliková hovorí vo svojej básnickej prvotine Na domácej pôde o ľadacčom, ale vždy bez ozdôb, vážne a málovravne, so stajneným vzrušením i pohnutím.