Memoárová kniha Samuela Jána Hejzlara Na háku voľne nadväzuje na predchádzajúci diel spomienok Na hrane koncentrujúcej sa na život v Liberci a bývalom sudetskom pohraničí v tesne povojnovom období. Tentokrát sa autor detailne, často humorne, každopádne vždy s nadhľadom farbisto a sugestívne rozpisuje o dvoch rokoch povinnej vojenskej služby 1957 – 58, ktorú tento pevne veriaci muž absolvoval predovšetkým v západočeskom pohraničnom obvode Hradište v Doupovských horách.
Popisuje svoje problémy plynúce z razantného odmietnutia použiť v akomkoľvek prípade zbraň, ale aj príhody so svojimi "spolubojovníkmi" postihnutými nekompromisným a absurdným vojenským drilom zo strany dôstojníkov slúžiacich vtedy v armáde pod vrchným velením neslávne presláveného generála Alexandra Čepka. Líči denný život v kasárňach, ale nevyhýba sa aj zachyteniu výnimočných udalostí, revolt jednotlivých vojakov i ich psychických problémov ústiacich často až k samovražde alebo iným násilnostiam. Nachádza však aj v tomto nehostinnom a surovom prostredí hrejivé ľudské výnimky medzi radovými vojakmi i veliteľmi, ktorí sa vyrovnávaj&iacu te; alebo aspoň mlčky tolerujú jeho duchovný postoj k životu, hoci hneď v prvých dňoch služby dostal vojak a neskôr slobodník Hejzlar prezývku Modlil.
Výrazný akcent na spirituálny rozmer existencie odlišuje Hejzlarove vojenské memoáre od radu podobných literárnych diel situovaných do armádneho prostredia v ťaživých päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.