„Debut Ivety Ciprysovej ma hneď pri prvom prelistovaní zaujal svojou spevavosťou a nehou, ale aj tajuplnou temnotou, plnou akejsi nádeje. Nežná je táto zbierka tým, ako sa básniřka prevteľuje na oslovené postavy: stáva sa kamarátom, kamarátkou, anjelom. vo viazanom verši, ktoré mi symbolikou a hudobnosťou pripomínali Karola Hlaváčika či Vítězslava Nezvala.Do pamäti sa mi zarylo dvojveršie: ‚V hodinách sa lámu kosti / keď čas narazí do večnosti.' A tak som začal okamžite prekladať,“ píše česko-rakúsky básnik a prekladateľ Ondřej Cigán o zbierke Na hrote studne Ivety Ciprysovej.
Vychádza s podporou Ministerstva kultúry SR.