Kniha Na konci cesty (1958) býva v diele amerického spisovateľa Johna Bartha zaraďovaná do „existencialistickej fázy“, ktorá predchádzala autorovmu radikálnemu prestupu k vyhroteným postmoderným postupom. Hlavný hrdina novely Jacob Horner na radu doktora uniká pred svojou nerozhodnosťou a nihilizmom tak, že si v určitých životných momentoch nasadzuje masky: Pred školským výborom sa chová ako idealistický a prácu oddaný učiteľ, inokedy hrá nezodpovedného mladého muža či nevedomky napodobňuje svojho racionálneho kolegu Joea Morgana . Hranie rolí však nie je bez nebezpečenstva – nevyhnutným dôsledkom je zaplietanie sa do medziľudských vzťahov a odťaživý a cynický Jacob sa náhle ocitá v komplikovanej situácii milostného trojuholníka. Dáva sa uniesť prijímanou rolou a stráca vedomie vlastného ja, čo následne príbeh nasmeruje k tragickému koncu. V jadre irónií presýteného rozprávania tak stojí zdanlivá nemožnosť rozhodovať sa pre správne konanie vo svete, ktorý nemá absolútne hodnoty.