Roman Krištof je spirituálny aj svetský, vysoké je nízke a naopak, všedný deň prekypuje pestrosťou, hviezdne nebo nudí... a predsa sa nechá pozerať. Vedieť vždy zhorieť pre niečo, čo sa nás vnútorne netýka. Telo je skôr v duši ako naopak. Preto nie je dôvod sa hanbiť. Stud je to len pre tých druhých. Všetky protipóly sa stočia späť. Stočí nás to späť k sebe. A potom zase sami. Na terase domu v horách usúžiť so samotou, alebo láskou. Môžem si vybrať. Znova. A inak. Stratiť sa zámerne a dobre. Čo iné je boh.