Ak existuje v kolumbijskej literatúre nástupca nobelistu Gabriela Garcíu Márqueza v mimoriadne presnej a úspornej práci s jazykom, je ním bezpochyby Tomás Gonzáles.
Jeho prvotina Na začiatku bolo more pojednáva o manželskej dvojici J. a Eleny, ktorí si želajú vymaniť sa z mestskej civilizácie, žiť pri mori v prírodnom prostredí. Za týmto životným snom sa sťahujú z kolumbijského veľkomesta na statok pri Karibskom mori. Počiatočnú radosť z budovania vystriedajú finančné problémy, smútok z nekonečných zimných dažďov, Elenina neschopnosť zžiť sa s miestnymi ľuďmi aj stupňujúce sa konflikty medzi ústrednou dvojicou. Latentné problémy a zlo číhajú nielen v ľuďoch, ale aj v prírode, krásne, ale premáhajúce všetko, vrátane individuálnych ľudských snov a plánov. Všetko speje k neodvratnej tragédii…

Tomás González vo svojich dielach spravidla vychádza zo skutočných udalostí, ktoré miešajú s fikciou. To je aj prípad knihy Na začiatku bolo more. Inšpiráciou na napísanie tejto novely mu bola vražda staršieho brata, ku ktorej z nejasných dôvodov v pralese došlo. Autor prebýva na statku mimo mestskej civilizácie a dôsledne sa strání tzv. literárnej prevádzky. Zrejme aj preto získal od kritikov prídomok "najlepšie ukrývaného tajomstva kolumbijskej literatúry".