Pravdepodobne nenájdeme v novodobých českých vojenských dejinách frekventovanejšiu tému ako problematiku brannej pohotovosti štátu na jeseň 1938 a kapituláciu československej politickej reprezentácie pred veľmocenským diktátom Francúzskej republiky, Talianskeho kráľovstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Každoročné spory medzi záujemcami o dané udalosti, ktoré možno zjednodušiť na jednoduchú otázku „Mali sme sa brániť?“, kulminujú v rokoch, keď na poslednom mieste letopočtu stojí osmička.
O brannej pohotovosti štátu na jeseň 1938 toho bolo historikov i žurnalistov napísaných mnoho, pričom kvalita podávaných informácií je síce premenlivá, ale skôr nedostatočná. Odborných prác, ktoré by sa dokázali vysporiadať s celou témou, máme totiž ako šafranu, pričom také, ktoré boli napísané bez ideologickej kurately, spočítame na prstoch jedinej ruky.
Hoci sa to zdá byť neuveriteľné pri tom množstve potlačeného papiera na danú tému, patrí problematika brannej pohotovosti štátu na jeseň 1938 celkom iste medzi biele miesta našich vojenských dejín. Medzerovitosť a neúplnosť doterajších informácií napokon spoznáme pri letmom nahliadnutí do tejto knihy.
Tá sa síce zaoberá iba jedným tematickým výsekom danej problematiky, ale rozoberá ho v časovom úseku od septembra do decembra 1938. To je proti predchádzajúcim spracovaniam výraznou zmenou, ktorá násobí hodnotu publikácie, pretože údaje v nej uvedené dosahujú vysoký stupeň komplexnosti. Možno tvrdiť, že značná časť tu uvedených informácií bola zatiaľ známa len niekoľkým odborníkom, v takto ucelenej podobe ich však čitateľ dostáva do rúk prvýkrát.