Nová trojvetá lyrická kompozícia básnika, hudobníka a tiež príležitostného výtvarníka prináša na rozdiel od predchádzajúcich, „utešených, vláčne plynúcich básnických obrazov“ (Petr Andreas), známych z Lorencových zbierok Bezdomovci duše, Jazlivosti a iné, verše deziluzívne a súčasne výrazne deziluzívne a súčasne výraz prítomnosti, ktorá vytesňuje poetické princípy a etos krásy na okraj pozornosti. Názov zbierky môže pri prvom pohľade klamať, avšak onen nečakaný pokoj nie je zmierovacím vyrovnávaním sa starnúceho muža s okolitým svetom, ale zastavením sa a usebraním síl pred búrkou, ktorá je na dosah. Zasväteným doslovom knihu odprevadil Petr Andreas.