Zatiaľ čo prvý ročník antológie Najlepšej českej básne chcel predovšetkým poukázať na skutočnosť, že pozoruhodná poézia sa v Čechách stále píše, tohtoročný, druhý zväzok už môže túto istú zdržanlivosť pominúť a vydať sa na dobrodružný prieskum najrôznejších podôb toho, čo nazývame básňou. Tento súbor opäť kladie jednoduchú, avšak zásadnú otázku - čo všetko dnes môže byť poéziou? Či je zväzok Najlepších českých básní zároveň aj odpoveďou, nech posúdi každý čitateľ sám. V každom prípade tu nájdeme rozmanité podoby, do ktorých sa poézia môže prevteliť: básne v pravidelných štvorveršových strofách, širokodyché pásma, úsporné miniatúry aj texty, ktoré na prvý pohľad ako básne nevyzerajú, a napriek tomu sa domnievame, že básňami sú. Snáď by Najlepšie české básne 2010 išlo vnímať aj ako "príbeh poézie", ktorý však neskrýva žiadne mravné ponaučenie, ale "len" neopakovateľnú, osobnú, takmer až fyzickú skúsenosť… Už samotný vydavateľský zámer vzbudil vlani množstvo rozporuplných reakcií. Potom čo zväzok vyšiel, bol však ohlas takmer bez výhrad priaznivý. Napríklad kritik Ján Štolba napísal: „Ako by sa dalo začať? Trebárs: Musím povedať, že antológia Najlepšej slovenskej básne je podarená publikácia. , keby poézie bolo sústredene menej ... Či snáď: Všetky česť editorom!" Prvú ročenku vlani pripravil editor Karel Piorecký spolu s arbitrom zväzku básnikom Karlom Šiktancom. Tohtoročná jeseň teda opäť ponúkne pohľad dvoch generačne rozdielnych osobností súčasnej literárnej scény. Organizovanie zväzku Najlepšej českej básne 2010 sa ujal Editor Jakub Řehák (nar. 1978), mladý básnik a kritik. Za svoju básnickú prvotinu Svetla medzi doskami (2008) bol nominovaný hneď na dve dôležité ceny, Magnesiu Literu a Cenu Jiřího Ortena. Jeho básnická zbierka vyvolala veľký záujem recenzentov aj čitateľov. Kritické texty o poézii pravidelne publikuje napríklad v časopise Respekt či A2. Básnika a esejistu Miloslava Topinku (nar. 1945), arbitra tohtoročnej ročenky a autora básnických zbierok Krysie hniezdo a Trhlina, súboru esejí Hadí kameň, nie je potrebné čitateľom poézie zvlášť predstavovať. Jeho osobnosť patrí k pilierom českej poézie (nielen) šesťdesiatych rokov minulého storočia. Vyštudoval psychológiu na FF UK, v roku 1968 sa zúčastnil študentskej Expedície Lambaréné. Bol tiež, do jeho zastavenia, redaktorom mesačníka Zošity. Potom pracoval ako psychológ, úradník či prekladateľ. Venuje sa aj práci prekladateľskej a editorskej (napr. diela Jiřího Kolářa, Věry Linhartovej, R. Gilbert-Lecomta ad.)