Román Najväčšia tma pojednáva o psychospirituálnej kríze, do ktorej sa jeho postavy dostávajú pri definovaní svojho miesta vo svete. Táto kríza sa môže odohrávať ako na prízemnejšej rovine a súvisieť skôr s túžbou po materiálnom zabezpečení a po náprave starých krívd, alebo na vyššej úrovni spojenej so skutočným hľadaním spirituality.

Príbeh sa pomocou niekoľkých rozprávaných línií pokúša mapovať pole súčasnej spirituality a zároveň zachytiť odtrhnutie ľudí od jej zdroja. Ukazuje prístupy a duchovné učenie, ktorými sú ľudia v 21. storočí ovplyvnení – budhizmus, kresťanstvo, šamanizmus a ezoteriku. Nemalý podiel má ale aj veda, predkladajúca objektivizované fakty prostredníctvom kníh, ktoré sa postavám pripletajú do cesty.

Matejovi krátko po tom, čo sa dá dohromady s Lenkou trpiacou depresiami, diagnostikujú paranoidnú schizofréniu. Lenka nevie, čo si počať s komplikovaným vzťahom, odchádza preto do Anglicka pracovať ako au-pair. Na svojej životnej ceste sa stretáva s meditáciou, ktorú prijme ako prostriedok na prekonanie svojich problémov. Matěj sa zase svoju situáciu snaží riešiť pomocou šamanizmu a psychoaktívnych látok.