Básnická zbierka Nalomenou nabáda k otvoreniu už svojim gramaticky vychýleným titulom: prvým slovom parafrázy biblického citátu, ktorá knihu "prešíva" v podobe názvov troch oddielov. Titul sám ale rozohráva rad asociácií, "nalomenosť" - a tým podmienená priečnosť videnia - býva predsa východiskovou situáciou básnikov. Koncovku "ou" možno čítať ako zvukomalebný povzdych, ako poklonu ohybnosti slovenčiny, a tiež ako narážku na autorkinom ženskosti. Jemné ženské tóny tejto poézie sú však vyvažované ostrosťou básnickej kresby, zmyslom pre paradox a humor. Na pozadí osobných vnemov a preludov tak vyvstáva vízia súmračného sveta, ktorý nás napriek všetkému ďalej udivuje a zasahuje. Básne vznikali v pomalom tempe v rokoch 2003-2010.