„Desiatky vilných cigariet za noc, v ktorej vládne sloboda a vášnivá anarchia“, také je ladenie poézie Petra Zemka. Žiadne rafinované vymýšľanie dômyselných metafor pri písacom stole, ale tvorba žitá, spontánna, vášnivá. Lásky bez happyendov, ale osudové. Také básne sa písali za starých dobrých beatnických časov, plné opojného bohémstva, erotiky a nekonečných flámov. Do veršov sa už ale zvoľna vkráda nostalgia stredného veku, ten koktail múru, márnosti a dezilúzií… (Jiří Žáček). Vychádza v Edícii klubovej poézie, ilustrovala Zdeňka Hošková Edelová.