Táto zbierka začala niekoľkými riadkami vpísanými na okraje učebnice klasickej čínštiny. Pojednáva nielen o živote v Číne a na Taiwane či o cestách po východnej Ázii, ale aj o ceste po domove v prvých mesiacoch pandémie. V diele sa tak prelínajú výjavy zo stredných Čiech s ryžovými poľami a ruchom ázijských metropol. Mnohé básne nadväzujú na tradičné východoázijské útvary, ako sú japonské haiku, senrju a tanká, čínske lü-š' a tüe-ťü či kórejské sidžo, čomu tiež zodpovedá členenie zbierky.