Kútníková všeličo vie o undergrounde a Bondym. Jej poézia je férová a citlivá. Na jednej strane čistota, sarkazmus, riekanky a nadhľad, na druhej temná patológia človeka a jeho príbehy, túžby i porážky. Človek a svet dennodenne dochádzajú, kam ani pôvodne nechceli. Dochádzajú sami seba. Jediné, čo potom zostáva, čo sa nedá zhodnotiť, kúpiť, ironicky odsúdiť alebo zbásniť, sú chvíle dojatia. Tie nikto nevyčísli.