Raz v zime roku 1971 som sedel s pánom Benešom v saune, kde on sa vždy potil s oneskorením, a ja som hovoril, že by sme spolu mohli dopredu, veľmi dopredu nachystať krásnu knižku: boli by v nej jeho obrazy a ja by som ku každému napísal poviedku alebo úvahy. Radostne povedal: "Áno. A bola by to veľmi drahá kniha. Asi za dvesto päťdesiat korún." - To nám nevyšlo: najprv som ja nemal čas ani myšlienky na také prepychové písanie do knižky za dvesto päťdesiat korún, a potom Vlastimil Beneš umrel (1919-1981). Čo sa vtedy dialo, je v tejto knižke, ktorú som písal prerušovane, a po častiach ju ukrýval niekam. Minul som písať Pamäte: ako účastník udalostí roku 1967-1968, dnes tak spomínaných. Ale to, čo sa práve dialo, ma od toho odvádzalo a žiadalo si zápisnicu. Myslím, že moje Nepamäti sú teraz ešte lepším príspevkom k tým slávnym udalostiam: totiž ako to bolo ďalej... A mladší pamätníci sa budú možno čudovať. <p*V zhode s pôvodným súhlasom pána Beneša zostavil som túto obrázkovú knižku s prianím, aby nebola veľmi drahá: tak do tých dvoch stoviek päťdesiatich korún.