Román čiastočne veršovaný, milostný, detektívny, cestopisný a metafyzický, ako je napokon celý autorov život.

Nepredmetná Odysea mala byť pôvodne ďalšou zbierkou poézie Eugena Brikciusa. Zložené básne ale automaticky dopĺňal prozaickými textami a všetko neskôr chronologicky aj významovo radil, takže plánovaná zbierka začala kategoriálne prechádzať do románu.

Príbeh vykazuje mnohé autobiografické prvky, niekedy fiktívne rozvíjané a je rozdelený do štyroch dielov: Ithaka, Troja, Zvyšok sveta a Znovu Ithaka. Je väčšinou rozprávaný v tretej osobe a hlavným hrdinom je Odyseus. Chvíľami ale rozprávanie prechádza z er-formy do ich-formy, čím je naznačené, že protagonista je vlastne za Odysea prezlečený či obnažený autor, chvíľami možno niekto iný. V románe sa objaví aj Joyceova "dublinská osnova", úplne v pozadí zostáva Homér. Odyseus filozofuje a lieta aeroplanom ako Saint-Exupéry, inokedy sa podľa Rostandových návodov v Cyranovi pokúša dostať na Mesiac, ktorý čarovne rytmizuje more i ženy, vrátane tej jeho.

Brikciov príbeh je postavený na novej nepredmetnej interpretácii starého mýtu. Jediné, čo možno podľa slov samotného autora garantovať, je spomínaný nemýtický priebeh deja so "starozákonným" otvoreným záverom.
Týmto si autor tiež do istej miery zaisťuje priestor pre ďalší možný autobiografický projekt. Nepredmetná Odysea je totiž akýmsi voľným pokračovaním Brikciových pamätí, ktoré vydavateľstvo Pulchra vydalo pred piatimi rokmi pod názvom Môj najlepší z možných životov. Brikcius totiž nepíše klasické memoáre, ale pre oznámenie svojich myšlienok a zážitkov vždy hľadá novú a nevšednú formu.