Česká emigrantka Irena žije vo Francúzsku od svojho úteku z Československa po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. V roku 1989, keď zamatová revolúcia zvrhne vládnucu Komunistickú stranu Československa, sa Irena po dvadsiatich rokoch života v emigrácii rozhodne vrátiť do svojho domova. Počas cesty sa náhodou stretáva s Jozefom, kolegom z emigrácie, ktorý bol v Prahe krátko jej milencom.

Román podáva zaujímavý obraz lásky a jej prejavov, čo je téma, ktorá sa v Kunderových románoch opakuje. Román skúma pocity vyvolané návratom do vlasti, ktorá prestala byť domovom. Pretvára tak odyseovskú tému návratu domov.
Vždy sa domnievame, že naše spomienky sa zhodujú so spomienkami milovanej osoby, že sme prežili to isté. Ale to je len ilúzia. Na druhú stranu, čo môžeme očakávať od našej slabej pamäte? Zaznamenáva len „bezvýznamnú, nepatrnú čiastočku“ minulosti, „a nikto nevie, prečo práve tento kúsok, a nie iný“. Žijeme svoje životy utopené v obrovskom zabudnutí, čo je skutočnosť, ktorú odmietame uznať. Len ten, kto sa po dvadsiatich rokoch vráti, ako Odyseus vracajúci sa na rodnú Ithaku, môže byť oslnený a ohromený.
Nevedenie, predposledný román Milana Kunderu napísaný po francúzsky, vychádza prvýkrát v českom preklade Anny Kareninovej. S doslovom Sylvie Richterovej.