Výbor Neviditeľné veci približuje tretie, súčasné obdobie tvorby poľského básnika Adama Zagajewského, ktoré sa datuje približne od jeho návratu do vlasti z exilu az hľadiska poetiky sa premieňa len mierne. Na intenzite nadobúda motív pamäte. Zagajewski vytvára básnické evokácie miest svojho detstva, miest, ktoré navštívil, spomína na najbližších príbuzných, významných umelcov i priateľov, ktorí zomreli.
Týka sa to nielen básnických zbierok Návrat (2003), Antény (2005), Neviditeľná ruka (2009) a Asymetria (2014) obsiahnutých v tomto výbore, ale aj radu brilantných klasických aj memoárových esejí.
V češtine vyšli Zagajewského básne v samizdatovej antológii Slovo a múr (1987 a 1988, prel. Daniela Lehárová) av samostatnom výbore Vietor vo vetvách (2004, prel. Daniela Lehárová, sprievodná esej Petr Borkovec).

Adam Zagajewski získal mnoho literárnych ocenení, medzi tie najvýznamnejšie patrí Cena Neustadt (2004), European Poetry Prize (2010) či Cena Heinricha Manna (2015).