Zbierka Petra Hrušku je v mnohom mimoriadna. Snáď u žiadneho iného autora českej poézie sa nestretneme s niečím podobným: jedna postava prechádzala po viac ako dvadsať rokov dôsledne všetkými Hruškovými knihami, zjavovala sa na chvíľu a zase mizla so svojou znepokojivou energiou a osudom. Adam. V žiadnej hlavnej úlohe, len trochu prestarnuté dieťa, trochu odjakživa dospelý, postával neohrabane na okrajoch básnikovho sveta ako podivná výčitka, ľútosť i výzva. Horko a ironicky označovaný ako "samozrejme nevlastní". Kto to sakra je a prečo sa tak umanuto vracia, sprevádzaný vždy groteskným neúspechom i vzdorom… Stelesňuje nejaké naše zlé svedomie, samu biedu ľahostajnej existencie alebo nekončiacu vôľu človeka urobiť niečo, čo ho dostane do blízkosti kohosi druhého? Tej v pravom slova zmysle okrajovej postave náhle patrí celá knižka.