Zbierka básní Nezobýva ako písať je debutom mladej východočeskej básničky, absolventky Pardubickej univerzity - ktorá sa z profesie venuje práci s knihami a ľuďmi a zo záľuby poézii. Ale keď čítame jej básne, môžeme nadobudnúť jasnejšie predstavy, že oboje je pre ňu nutnosťou. Pre jej poetiku je príznačná razancia punku; láska k beatnickej poézii, ktorá sa u nej nespája s jednoduchým kopírovaním veľkých vzorov, čo je zasvätenému čitateľovi obzvlášť milé; a tieto dve - ako ich nazvať - mocnosti básnickej expresie vstupujú do bezelstne pomalého, a na dnešné časy takmer aristokraticky nezrýchleného tepu jej osobnejšie ladených básní. … ako rada mám - vyznáva sa Michaela Prachařová - cvakanie ceruziek / a šušťanie papierov / zvuk starých písacích strojov / to cvakanie / ako o život... Sú to básne, nielen vďaka občasnému zašvihnutiu piepornejších slov, písané - ako sa hovorí - hic et nunc, a predsa ako by autorka napĺňala maximum romantického globetrottera JG Seumeho: "Básnik by mal urobiť všetko pre to, aby k svojej dobe nepatril."