Jednou z kľúčových tém novej zbierky Petra Hrušku je ocitanie. Tí, ktorí v jeho básňach žijú, sa neustále ocitajú v nečakaných situáciách a na rozmanitých miestach v akomsi typicky hruškovskom nepokoji, náhle zbavení vedomia stability. Svet sa s nimi kymáca ako na lodi, čo je opakovaný motív jeho básní, ktoré v tejto zbierke častejšie ako predtým prekračujú prah domova. Ono ocitanie však skrýva aj množstvo ďalších významov. Predovšetkým predstiera zneisťujúce otázky citu a citového prežívania jedného človeka druhým. A nad týmto vratkým počínaním pochybujúcich ľudí bez prestania rastú obrie konštrukcie hál a iných monštier našej doby, v tragikomickom úsilí udržať svet pohromade… Básne rôznych odtieňov, podivné torzá pripomínajúce útržky z pravekých hlinených doštičiek. Práve tu skaza času vytvorila nové, úchvatné básne. Nepokojne komponovaná zbierka o nepokoji dneška.