Kurt Vonnegut nebol len popredný americký prozaik, ale aj vyhľadávaný a obľúbený verejný rečník. Výbor z jeho prejavov teraz vychádza pod názvom No nie je to krása? Nájdeme tu deväť autorových príhovorov; jeden z nich bol prednesený pri príležitosti preberania prestížnej ceny Carla Sandburga, jeden na zhromaždení Indianskej únie občianskych slobôd a sedem zvyšných na rôznych univerzitných promóciách (čo je priamo vonnegutovsky paradoxné, vzhľadom na to, že sám Vonnegut nikdy univerzitu nedoštudoval).
Netreba sa však báť nejakej mravokárnej sucháriny – Vonnegutove prejavy si čo do výstavby, čitateľnosti a vtipnosti s ničím nezadajú s jeho prózami. Aj v nich autor predvádza svoju typickú iróniu a sarkazmus, aj v nich dokáže medzi drsné špilce nenápadne prepašovať svoj humanizmus a empatiu, aj v nich vyslovuje nejednu základnú pravdu a pritom na čitateľov - či poslucháčov - sprisahanecky pomrkává. No nie je to krása?

Kurt Vonnegut jr. (1922-2007) patril k najoceňovanejším a najobľúbenejším americkým spisovateľom druhej polovice 20. storočia a od 60. rokov, keď si ho prisvojili študenti amerických univerzít, požíval povesti autora kultového. Jeho romány možno považovať za spoločenské prózy (on sám ich tak označoval), ale z bežne chápaných hraníc tohto žánru sa od začiatku tvrdošijne presúvajú do sfér literatúry humornej, grotesknej, protivojnovej, antiutopickej či vedeckofantastickej.