V básnickom debute Veroniky Riedlbauchovej Noc bez hlavy, ktorý vznikal v rokoch 2011-2012, sa prelínajú dve línie: tou prvou je autenticita a reflexia životného zážitku, hocikedy až denníkovo podaná, ale plná obrazivých detailov, druhá sa opiera o mytologické a náboženské vedie k nadčasovému vyzneniu. Existenciálne texty oscilujú medzi opisom vonkajšieho (často exotického) sveta, napr. sprostredkujúcim cesty po Izraeli, Španielsku, Grécku, a svetom vnútorným, bolestne milostným a erotickým. Celú zbierku prestupuje množstvo motívov (najmä noc, hlava, býk, dieťa), ktoré sa cyklicky vracajú. Výrazná je tiež symbolika farieb.
Kompozične je zbierka rozdelená do troch tematických oddielov s intermezzom, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým ročným obdobiam: prvý oddiel Púť po Izraeli sa viaže k obdobiu zimy (Vianoc) a reflektuje partnerský rozchod, druhý oddiel Jar na pavlači je bilanciou života v novom byte, tretí oddiel Gréckej variácie spojený s motívmi letnej gréckej krajiny je obdobím osobného vyrovnania a zmierenia.
Autorka nevšedne pracuje s časopriestorom, využíva baladické motívy, účinne pracuje s pointou, dodržuje prehľadnú formu oprenú o zvukovo vystavaný a rytmizovaný voľný verš.