Zbierka Noc je deň je poskladaná z veršov písaných v rokoch 1997 až 2005. Pre novinárku Janu Soukupovú ale zostarnúť nestačili, minimálne od roku 1989 jej dni bežia až neskutočne rýchlo. Nakoniec aj svoju predchádzajúcu zbierku Dávnovek zostavila podobne, vlastne až ako ohliadnutie. Posledných dvadsať rokov navyše básne už skoro nepíše, prevalcovali ich desiatky novinových článkov. Verše pre túto knižočku teda doslova dolovali zo starých diskov. Pri preťahovaní do súčasných textových editorov musela svojim veršíkom občas dokonca ručne doťukávať nabodeníčka, pretože dnešné wordy nechceli mať nič spoločné s tými, ktoré autorka dodnes považuje za súčasné. To isté platí o básnickom fotoalbume, ktorý držíte v ruke. Hoci jej dcéry aj syn majú už svoje potomstvo, pre matku ich dnešná podoba stále splýva s tou detskou. Ani tá dvadsaťpäť rokov mŕtva doga v skutočnosti nikam neodišla.
A názov Noc je deň? Písaním po nociach si autorka dokonale obrátila svoj životný režim. Spať chodí za svitania. Dopoludnia totiž vôbec nemusí. A noc mala rada odjakživa.